Po sympatickom výkone sme šiesty!

Posledný turnaj tohto roku bol v hre “2 na 2“, ktorého sa zúčastnilo 8 dvojíc. Hralo sa na dvoch ihriskách s rozmermi 16×10 metrov, systémom „každý s každým“.
Triumfovala dvojica Jiří Táborský st. a Michaela Brabcová, z tímu New Cavaliers, ktorému karanténa zabránila v účasti na 2. ligovom kole v Plzni. Striebro patrilo Stanislavovi Cimpovi a Ive Zemkovej z Jaguars a bronz dvojici Jiří Táborský ml. a Ondřej Tomeš.
Nestratila sa ani dvojica BlueSky Butterflies Peter Lovaš a Noro Suchánek, ktorí obsadili
konečné 6. miesto.

Svoju rozhodcovskú premiéru v hre „2na2“ úspešne absolvoval Peco Roman Pecár.

Našim zástupcom sme položili zopár otázok:

Blanka „Biba“ Pecárová:
Aké boli Tvoje dojmy z turnaja a aká bola Tvoja úloha na ňom?
Na turnaji ma prekvapilo príjemne prostredie a bolo skvelé znovu vidieť všetkých hráčov, ktorí si chceli zahrať posledný zápas v tomto roku a porozprávať sa.
Chlapcom som počas zápasov a celého dňa pomáhala s hokejkami, „téčkami“, občerstvením, hygienou a hlavne s povzbudzovaním počas zápasu… a taktiež s úpravou „téčka“ počas hry, nabíjanie vozíka a podobne.
Je niečo, čo vám na turnaji chýbalo?
Nechýbalo nám tam nič. Mali sme všetko pripravené a taktiež ani chlapcom z nášho tímu nič nechýbalo. Možno, že organizátori nezabezpečili žiadne občerstvenie.

Norbert Suchánek:
Ako sa Ti na turnaji hralo? V čom bol pre Teba takýto formát turnaja iný ako klasické zápasy v powerchairhockey?
Turnaj dva na dva je v porovnaní s hokejom oveľa dynamickejší mal som možnosť sa aj ja ukázať ako aktívny hráč. Je to fajn pocit nebyť iba v bráne.
Dal si jeden gól, ktorý sa hodnotil za dva .. vieš ho opísať? Pociťuješ, že nehráš na športovom vozíku?
Gólov som mohol dať ešte o pár viac ale, vozík je stále pomalý a nedobehol som loptičku, ktorú mi Peťo nahrával. Každopádne ten ktorý som nakoniec dal bol ukážkový.
Mali sme smolu. Mohli sme v podstate vyhrať ešte 3 zápasy, na ktoré sme mali a v ktorých sme prehrali iba o gól alebo nakoniec o dva. Naši konečné umiestnenie mohlo byť oveľa lepšie. Keby mal Peťo už svoju športový vozík, tak by to mohlo byť úplne o niečom inom.
A keby som mal lepší vozík, dostanem ešte podstate menej gólov, reakcie toho vozíka sú stále o dosť pomalšie ako tých špeciálnych.
Tento turnaj ukázal, že už nie sme o moc horší hráči. Keby sa Peťovi nemotal ten vozík dopadlo by to o dosť lepšie.

Peter Lovaš:
Ako sa Ti hralo? Ktorý moment Ti zostal z turnaja v pamäti? Koľko si dal gólov?
Hralo sa mi dobre aj keď s veľkým hendikepom a tým bol vozík. Ale prispôsobili sme sa situácii a držali sme sa zvolenej taktiky. Nakoniec to prinieslo aj svoje ovocie a uhrali sme aj pár veľmi dobrých výsledkov. Vieme že s lepšou technikou aj naša hra bude oveľa lepšia.

Zdieľaj tento článok: